Kortikoidy

Kortikoidy boli objavené v roku 1948. V 50. a 60. rokoch 20. storočia boli podávané perorálne a intravenózne. V tej dobe sa používal methylprednisoolon, prednisolon a prednison. Až neskôr bolo vyvinuté ďalšie formy, a to lokálne na vonkajšie použitie, inhalačné a intraartikulárne. Okrem neurológie sú kortikoidy vo veľkej miere používané aj v pneumológii, reumatológii, gastroenterelógii či dermatológii.

Kortikoidy majú silný protizápalový a imunosupresívny efekt. Svojím mechanizmom účinku ovplyvňujú retenciu sodíka a karbohydrátový metabolizmus. Ďalej majú vplyv aj na metabolizmus glukózy. Ľudské telo má aj prirodzený glukokortikoid a tým je kortizol. Hladiny kortizolu v plazme sa vyznačujú diurnálnym rytmom. To znamená, že najvyššie hodnoty sú v ranných hodinách a nízke k večeru. Koncentrácia sa mení aj v súvislosti s psychickým a mentálnym stavom človeka, pri emóciách, bolesti, traume atď. V praxi pri liečbe ochorení sa využívajú glukortikoidy s výrazným protizápalovým a minimálnym mineralokortikoidným efektom.

Nežiadúce účinky kortikoidov závisia od spôsobu podania lieku, dĺžky terapie a dávkovania. Pri liečbe kortikoidmi je dôležité je sledovanie hmotnosti, krvného tlaku, výskytu edémov a v neposlednej rade koncentrácia glukózy v sére. Pri chronickej terapii je nutná prevencia osteoporózy (užívanie preaorátov s obsahom vápnika a vitamínu D), gastroprotekcia (napr. užívanie omeprazolu) a substitúcia draslíka. Exogénne dodávané kortikoidy môžu utlmovať funkciu hypothalamo- hypofýzo-nadoobličkovej osy, čo môže viesť v prípade náhleho prerušenia liečby ku klinickej adrenálnej nedostatočnosti, ktorej prejavy sú únava, letargia, nauzea, úbytok na váhe, závrate, hypoglykémia, hyponatrémia, hypotenzia. Najzávažnejším prejavom je adrenálna kríza, ktorá sa prejaví až poruchou vedomia.

Tehotenstvo a kortikoidy

Kortikoidy nemajú teratogénny účinok. Krátkodobo pôsobiace kortikoidy prenikajú cez placentu a do materského mlieka len v nízkych koncentráciách, preto ich použitie je bezpečné. Je nutné starostlivo  sledovať hladiny glukózy, kontroly TK a event. rozvoj edémov.

Využitie kortkoidov u RS

U RS sú kortikody najúčinnejšou formou liečby relapsu ochorenia. Pre pulzné podanie vysokých dávok kortikodov je typické dávkovacie schéma s podaním 3-5x1g Solumedrolu (metylprednisolonu) intravenózne. To znamená, že podávame 1g Solumedrolu denne 3-5 dní. Cieľom je znížiť intenzitu a dĺžku trvania relapsu, avšak nezabráni objaveniu nových  relapsov.

Ďalším využitím kortikoidov u RS je ich chronické podávanie. Používa sa buď Medrol alebo Prednison. V tejto terapii sa snažíme dosiahnuť, čo najnižšie možné dávky pri dostatočnej účinnosti. Cieľom je znížiť zápalové procesy u RS.  Je nutné dodržiavať dávkovacie schéma podľa ordinácie lekára, aby sa predišlo nežiadúcim účinkom. V indikovaných prípadoch perorálne. Kortikoidy využívame  u všetkých foriem RS.

Ďalšou používanou formou podávania kortikoidov je ich pravidelná aplikácia raz za 4 mesiace v dávke 3-5x1g Solumedrolu intravenózne. Tento spôsob liečby je využívaný najmä u progresívnych foriem RS.

Azathioprin

Azathioprin patrí do skupiny imunosupresívnych liekov. Blokuje bunkové delenie a proliferáciu tkanív a má cytostatické a cytotoxické účinky. Používa sa v liečbe odmietnutia transplantátu, chronickej hepatitídy, psoriázy, systémového lupusu erythematosus, reumatoidnej artritídy,  myasthenie gravis, dermatomyozitídy, ulceróznej kolitídy, autoimunitnej glomerulonefritídy, idiopatickej trombocytopenickej purpury. U RS sa v súčasnej dobe používa najmä u progresívnych foriem k potlačeniu interakcie protilátok.

Jeho užívanie v tehotenstve je kontraindikované, pretože má teratogénny potenciál. Nepoužíva sa ani u kojacich žien, pretože prestupuje do materského mlieka. Medzi jeho nežiadúce účinky patria poruchy krvotvorby a zažívacie ťažkosti. Užíva sa perorálne vo forme tabliet v dávke 25- 100 mg denne (buď v jednej dennej dávke alebo rozložené do 2 dávok.

Záver

Kortikoidy majú pri liečbe RS svoju nezastupiteľnú úlohu v terapii relapsov. Dôležitú úlohu majú v indikovaných prípadoch aj pri chronickom podávaní v potlačení zápalových procesov u RS.  Azathioprin aj kortikoidy sú stále používané ako účinná liečba progresívnych foriem RS, u ktorých DMD (disease-modyfying drug) terapia nie je indikovaná; spomaľujú progresiu choroby. Rozhodnutie o nasadení kortikoidov alebo azathioprinu musí byť vždy starostlivo zvážené lekárom podľa priebehu choroby a v neposlednej rade aj ohľadom na ďalšie komorbidity pacienta.

Použitá literatúra

Havrdová E a kolektív. Roztroušená skleróza. Praha: Mladá fronta, 2013. Str. 303-306.

Piťha J. Imunosupresiva v léčbě neurologických onemocnění. Neurol. praxi 2011; 12(6): 389–393

Šteňová E, Koreň M.  Systémová kortikoterapia – špecifiká liečby glukokortikoidmi. Ambulantna terapia, 2009, roč. 7 (1): 38 – 42